Darí sa vám sporiť? Takmer 30% slovenských domácností neusporí ani cent!

Slovenské domácnosti majú svoje financie pod kontrolou, pričom viac ako tri pätiny z nich viac zarobia ako minú. Pravidelné plánovanie financií (23%) prispieva u viac ako štvrtiny rodín k vyrovnanému skóre príjmov a výdavkov. Ak sporíme, tak z polovice pre seba a nezabúdame ani na deti. Stále však 28% domácností neodloží ani cent, a tak ako minulý rok, necelá desatina žije dlhodobo na dlh. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu finančných zvyklostí, ktorý pre spoločnosť Provident Financial realizovala agentúra FOCUS.

Anketári FOCUS-u mapovali zvyklosti slovenských domácností v oblasti financií s cieľom zistiť, ako peniaze plánujeme, zarábame a míňame, sporíme či naopak – zadlžujeme sa. „Stále platí priama úmera – ak máme prehľad o toku peňazí a plánujeme ich, vieme rozpočet rodiny lepšie ustrážiť ako v prípade, keď nemáme v ňom stanovené priority. Čo zaujalo, no neprekvapilo je fakt, že keď si už potrebujeme požičať, z takmer 40-tich percent neváhame osloviť priateľov, či príbuzných. Zjednodušene – rodina ako zdroj financií je pomaly na úrovni banky,“ konštatuje Diana Priechodská Brodnianska zo spoločnosti Provident Financial.

• Klasická slovenská rodina financie neplánuje
Väčšina slovenských domácností kontroluje svoje príjmy a výdavky. K 23%, ktoré financie plánujú, patria zväčša ľudia po päťdesiatke, žijúci najčastejšie dvaja v jednej domácnosti. Typická štvorčlenná slovenská rodina má o svojich peniazoch iba základný prehľad. K tejto skupine, ktorá tvorí takmer polovicu opýtaných, patria i ľudia s maturitným vysvedčením, či odborní pracovníci. Príjmy a výdavky naopak neplánujú (27%) jedno- alebo až viac ako 5-členné domácnosti, respondenti so základným vzdelaním.
• Necelá desatina domácnosti žije dlhodobo na dlh
Mesiac čo mesiac 7% domácností, najmä v Bratislavskom kraji, končí svoj rozpočet v mínusových číslach. Ich výdavky pravidelne prevyšujú príjmy. Vyrovnané skóre sa darí udržiavať 29% opýtaných, s nižším vzdelaním i výplatou. Rodiny, ktoré menej minú ako zarobia, tvoria viac ako tri pätiny (61%). O financie v nich sa starajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, či živnostníci. Ušetriť z mála vedia i opýtaní v dôchodkovom veku, pričom tvoria až 28% z tých, čo sú stále v pluse.

• Keď nám ostane, doprajeme si „spoločnosť“
„Ako peniaze prídu, tak aj odídu“ – to platí v prípade výdavkov na bývanie v 75% domácnostiach, pričom najviac natesno sú v Žilinskom kraji. Za nájomné a platby za energie sa radia splátky úverov a hypoték (9%), ktorým sa upísali najmä obyvatelia väčších miest vo veku od 25 – 44 rokov, pracujúci, dobre zarábajúci a so sobášnym listom.
V prípade, že nám ostanú nejaké peniažky „pre seba“, najviac (55%) investujeme do toho, čo nás zaujíma, do svojich záľub. Zarobiť dáme i kaviarňam a barom (28%), pričom na cigaretách nešetrí až 23% a na alkohole 13% opýtaných.
• Odkladať na horšie časy v horších časoch …
… je umenie. Tvorenie finančnej rezervy, nejakú formu sporenia, deklaruje väčšina opýtaných (82%). Z polovice si odkladajú pre seba, najmä ľudia do 35 rokov s výplatou nad 1000,- eur, a potom najčastejšie pre deti – nesklamali maminy a starí rodičia. Aspoň občas odložiť aké také euro sa snaží 71% domácností, čo je však o približne 4% menej ako minulý rok. Najmä v Košickom kraji rodiny s príjmom do 700 eur, či slobodní alebo nezamestnaní nesporia vôbec (28%).
• Najlepšia banka je rodina
Toto konštatovanie potvrdzuje i takmer 40% opýtaných, ktorí by v prípade pôžičky oslovili svoju rodinu, či známych. Prvou voľbou však stále ostáva banka (55%). Keď už si máme požičať, najviac by sme boli ochotní zadlžiť sa kvôli bývaniu (55%), pre zdravie (40%) či splatenie predchádzajúcich záväzkov (16%), ktoré najviac trápia ľudí v Banskobystrickom kraji. Približne pätina respondentov (21%) si nie je ochotná požičať vôbec.
• Problémy so splácaním? Základ je dohodnúť sa!
Čím máme väčší prehľad o rodinných financiách, tým lepšie sa vieme zorientovať aj v prípade, ak nastanú problémy so splácaním dlhov. Až 77% opýtaných by nepríjemnosti riešili predovšetkým dohodou s veriteľom. Na upomienky by nereagovalo 5% oslovených. Približne desatina (9%) by situáciu riešila ďalšou pôžičkou. Rovnaká časť, najmä na východe Slovenska, však nevie, ako by sa zachovala, ak by sa pri splácaní pôžičiek dostali do ťažkostí.

Slovenské domácnosti majú svoje financie pod kontrolou, pričom viac ako tri pätiny z nich viac zarobia ako minú. Pravidelné plánovanie financií (23%) prispieva u viac ako štvrtiny rodín k vyrovnanému skóre príjmov a výdavkov. Ak sporíme, tak z polovice pre seba a nezabúdame ani na deti. Stále však 28% domácností neodloží ani cent, a tak ako minulý rok, necelá desatina žije dlhodobo na dlh. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu finančných zvyklostí, ktorý pre spoločnosť Provident Financial realizovala agentúra FOCUS.

Anketári FOCUS-u mapovali zvyklosti slovenských domácností v oblasti financií s cieľom zistiť, ako peniaze plánujeme, zarábame a míňame, sporíme či naopak – zadlžujeme sa. „Stále platí priama úmera – ak máme prehľad o toku peňazí a plánujeme ich, vieme rozpočet rodiny lepšie ustrážiť ako v prípade, keď nemáme v ňom stanovené priority. Čo zaujalo, no neprekvapilo je fakt, že keď si už potrebujeme požičať, z takmer 40-tich percent neváhame osloviť priateľov, či príbuzných. Zjednodušene – rodina ako zdroj financií je pomaly na úrovni banky,“ konštatuje Diana Priechodská Brodnianska zo spoločnosti Provident Financial.

 

  • Klasická slovenská rodina financie neplánuje

Väčšina slovenských domácností kontroluje svoje príjmy a výdavky. K 23%, ktoré financie plánujú, patria zväčša ľudia po päťdesiatke, žijúci najčastejšie dvaja v jednej domácnosti. Typická štvorčlenná slovenská rodina má o svojich peniazoch iba základný prehľad. K tejto skupine, ktorá tvorí takmer polovicu opýtaných, patria i ľudia s maturitným vysvedčením, či odborní pracovníci. Príjmy a výdavky naopak neplánujú (27%) jedno- alebo až viac ako 5-členné domácnosti, respondenti so základným vzdelaním.

  • Necelá desatina domácnosti žije dlhodobo na dlh

Mesiac čo mesiac 7% domácností, najmä v Bratislavskom kraji, končí svoj rozpočet v mínusových číslach. Ich výdavky pravidelne prevyšujú príjmy. Vyrovnané skóre sa darí udržiavať 29% opýtaných, s nižším vzdelaním i výplatou. Rodiny, ktoré menej minú ako zarobia, tvoria viac ako tri pätiny (61%). O financie v nich sa starajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, či živnostníci. Ušetriť z mála vedia i opýtaní v dôchodkovom veku, pričom tvoria až 28% z tých, čo sú stále v pluse.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.