DVA PLUS DVA – Rozhovor s Timeou Keresztényiovou

Timea Keresztényiová - www.modernysvet.skČÍTANIE NIEKTORÝCH KNÍH JE AKO ROZHOVOR S DOBROU KAMARÁTKOU. NIE VŽDY V RUŽOVEJ FARBE, ALE VŽDY S URČITÝM POCITOM SPOLUPATRIČNOSTI. ŽENSKÝ SVET, KDE CITY A VÁŠEŇ HRAJÚ DÔLEŽITÚ ÚLOHU, ODRÁŽA I NOVÁ KNIHA SPISOVATEĽKY A NOVINÁRKY TIMEY KERESZTÉNYIOVEJ.   (BEZ DCÉRY SOM NEODIŠLA, SAMA MAMA, DONEVIDENIA, DVA PLUS DVA). S POSLEDNOU PREČÍTANOU STRANOU KNIHY PRIŠLA TÚŽBA V ROZHOVORE S TIMEOU POKRAČOVAŤ.  LEPŠIE JU SPOZNAŤ, POCHOPIŤ. A AKO V ODRAZE ZRKADLA SPOZNAŤ LEPŠIE I SEBA.

Timea, po prečítaní tvojej novej knihy by mohol čitateľ nadobudnúť dojem, že si prinajmenšom v minulom živote bola kaderníčkou. Ako sa ti podarilo tak dobre vžiť do role profesionálnej kaderníčky?

Zbožňujem kaderníctva! Sú zdrojom tých najneuveriteľnejších príbehov! Moja najbližšia kamarátka z detstva je kaderníčka a trávila som u nej v salóne množstvo času. Ale aj v iných salónoch, u iných spriaznených duší, stretávam úžasné osudy žien, takže bolo len otázkou času, kedy vytiahnem toto eso z rukáva.

Porozprávaj nám o svojom vzťahu ku kráse…čo pre teba znamená, akú jej prikladáš dôležitosť, objavuješ i vnútornú krásu, čo si pre ňu ochotná obetovať?

Kráse prikladám taký akurátny význam, rada sa páčim zvonka i zvnútra…:-) A tiež sa rada pozerám na pekných ľudí. Som ochotná podstupovať rôzne rafinované a bolestivé metódy skrášľovania, fascinujú ma dnešné nedozerné možnosti, to je fakt. Žijem vo svete lesklých ženských časopisov, preto si vedome dávam pozor, aby som neskĺzla… niekam, kde je to už len o kráse. Lebo istá ovplyvniteľnosť a posadnutosť ideálom ženskej krásy je v každej z nás, ja som sa snažila z tohto sveta vybrať si ten creme de la creme a hádam sa mi to podarilo. Veľa som sa naučila o svojej pleti, vlasoch, tele, trendoch, móde, obliekaní a ako toto všetko harmonicky poprepájať a som za to veľmi vďačná. Stretla som kopec skvelých odborníkov, ktorí ma posunuli a vďaka ktorým dnes napríklad žijem zdravšie a nepácham rôzne obludné stylingové a vizážistické prešľapy.

A čo láska Timea? Veríš na ňu?

Verím! Najviac!

Čo myslíš, kde sa schováva a prečo? Bojí sa vstúpiť medzi uponáhľaných ľudí, ktorí sa mračia ešte i v noci, keď spia? Alebo nevládze premôcť silné ego, ktoré nadobúda obrovské rozmery?

Hmmm. Keby som to vedela, napísala by som o tom knihu. Ja si nemyslím že láska je všade naokolo, že sa váľa na ulici a stačí ju len pozbierať. Domnievam sa, že je veľmi úzkoprofilová a dostávame ju ako všimné, za výdrž. Niektorým ľuďom ani nie je dopriate zažiť veľkú epickú lásku, iní ju zažijú hneď trikrát… Ľudia majú problém aj s najzákladnejšou láskou sami k sebe a blížnemu, nieto ešte milovať bezvýhradne niekoho ďalšieho. Môžeme to nazvať egom, únavou materiálu, krízou hodnôt…všelijako farbisto by sa dal nedostatok lásky opísať.

Tvoje hrdinky sa stretávajú s láskou-neláskou, žijú svoj život najlepšie ako vedia, majú svoje veľké sny… ale ako si nám to ako dobrý rozprávač všetko rozpovedala, vidíme, že to nie je nikde ani jednoduché ani bezbolestné… Ty neveríš na dobré konce? Alebo je vyzretie cenou za prežité šťastie?

Absolútne verím na dobré konce! Čo však neznamená, že v danej chvíli vyzerajú dobre, ako z príručky. Dobro je celkovo mimoriadne háklivý pojem, ja by som doň nerýpala. Zato vyzretie je vec veľmi výhodná, trošku otupuje emócie, takže nás potom menej bolia bruchá a nevyplačeme dve vedrá sĺz, ale stačí nám aj jedna čipkovaná vreckovka… Vzťahy nikdy nie sú jednoduché a bezbolestné, ale zároveň môžu byť nádherné, veľkolepé a osudové. Najdôležitejšie je, presne ako zaznelo v otázke, žiť svoj život najlepšie ako vieme. To úplne postačí.

Prečo píšeš Timea? Je to vnútorný hlas, ktorý chce, aby si vyrozprávala príbehy pre nás všetky?

Píšem, lebo to tak cítim, ale žeby ma prenasledoval nejaký dekadentný hlas, ktorý by mi nedal po nociach spávať… to nie. Cez deň sa miliónkrát pristihnem, že toto nesmiem zabudnúť a toto musím napísať, ale keď už si k tomu sadnem, prevalcuje ma moja patologická lenivosť a strašne sa ľutujem, radšej by som vysávala, piekla, rýľovala, fárala v bani… 🙂

Žiješ sama so svojou dcérou a dobre poznáš, aké to je, keď zastávaš všetky funkcie rodiča sama jediná… Určite miluješ svoje dieťa. Čo pre teba znamená? Vidíš jej budúcnosť alebo to nechávaš na ňu?

Premýšľala som že použijem tradičné moje dieťa je pre mňa všetko, ale zháčila som sa; prišla som na to že by to bolo zavádzajúce, lebo aj keď ju milujem, nehorázne, ako sa len decko milovať dá, ešte stále som tam aj ja a výhradne moje túžby, môj svet a môj život. Nerada by som prepadla tomu chorému prepojeniu single rodiča s dieťaťom, kvôli ktorému títo ľudia a najmä ich deti, končia zdeptaní a nepoužiteľní. Je pravdou, že samota má svoje zásadné proti a niekedy nesiem to bremeno ani nie zhrbená, ale skôr na štyroch, ale má aj svoje za. Vlastne ich je viac, ak si zvyknete na konštantný nedostatok peňazí, kosenie a drobné remeselné práce. S tým súvisí aj výchova, na jednej strane sa nemusím s nikým prieť a ženy, ktoré pravidelne narážajú s partnerom v otázke výchovy, mi možno dajú za pravdu… No na druhej strane mi zostáva len dúfať, že to ako to robím, teda jednostranne, bude v budúcnosti dosť a ukáže sa to, po všetkých stránkach, ako dobrá výchova.

Aká si Timea vo vnútri, keď ostaneš sama so sebou ? Čo chceš, po čom túžiš? Čo by ťa naplnilo radosťou a šťastím? Máš v hlave nový román? Vzdialené krajiny? Nové auto? Či len pár pokojných slnečných dní prevoňaných vôňou levandule, slaných vĺn, drsného piesku?

Och áno! Toto všetko si prosím, v poradí more, piesok, nový román, auto a aj tá levanduľa, lebo sa jej u mňa až tak nedarí. Túžim po pokoji. S tým súvisí zdravie, láska, šťastie, kariéra, všetko. Šťastím ma napĺňa strašne veľa vecí, pracujem na sebe, aby som ich dokázala vnímať a nenechala si to prehlušiť nepodstatnými zápletkami… Šťastná som na gauči s dcérou, pri šoférovaní, keď mi zahrajú niečo dobré v rádiu, keď hladkám mačku, keď si kúpim kabelku, keď sa chytí hraboš do pasce, keď mi zavolá sestra a mama… je toho veľa.

Si štíhla, čo si myslíš o zdravom jedle? Baví ťa v kuchyni objavovanie? A tvoja vysnívaná kuchyňa, je minimalistická alebo v nej priam cítiť chuť dobrého domáceho chleba a koláčov?

Milujem varenie a dobré jedlo. Absolútne blaho je jedlo od mamy a keď zavriem oči, presne cítim na jazyku všetky chute babkinej kuchyne… to je neuveriteľné. Najviac zbožňujem thajskú kuchyňu a dobré karí, vôbec všetky štipľavé jedlá a tiež arabskú kuchyňu. Jedlo si viem vychutnávať až obscénne, v reštauráciách veľa hundrem a z priemerného či zlého jedla mi vedia vojsť normálne slzy do očí, lebo som sklamaná. Po 35-ke sa moje telo zrazu začalo správať trochu inak než som bola zvyknutá, jem menej a stala som sa extrémne prieberčivou, takže ak nemám v dosahu kvalitné jedlo, radšej hladujem. Snažím sa nerobiť najväčšie hovadiny, čiže nedopovať sa cukrom, bielou múkou, fastfoodom a podobne, ale nie som ochotná živoriť bez maminej višňovej štrúdle, dobrého vínka a pečeného kolena, nech mi je odpustené.

Pracuješ ako vedúca publicistiky v lifestylovom časopise, s každým novým číslom nás presvedčuješ, že túto prácu snov si zaslúžiš a robíš ju obdivuhodne. Ako vnímaš sama seba na svojej pracovnej pozícii a kam by si chcela smerovať? Veľká šéfka, tvorivý kreatívec, nalinkovaná budúcnosť? Možno zrážka s nečakanou inteligenciou a následné presmerovanie do iných dimenzií? 

Jéj ďakujem. Najviac ma vydesila veľká šéfkaJ Z toho, čo mám teda na výber, si vyberám tvorivého kreatívca. Verím však na zrážky všetkého druhu, ktoré dokážu za sekundu zmeniť akékoľvek smerovanie a posunúť nás tam, kde nás najviac treba …takže si tak plávam, držím tempo, zhlboka dýcham a čakám čo bude.

Poznáš ženské srdcia, rozumieš citom svojich hrdiniek, akého muža hľadajú pre život? Je to i to, čo hľadáš v mužských dlaniach, mysli a srdci i ty?

Asi áno. Chlap v tom najhutnejšom a najpôvodnejšom zmysle tohto slova, to je to, čo podľa mňa bolestne potrebuje každá súčasná žena.

Tvoje knihy sú veľmi otvorené, úprimné – nejedna z nás sa v nich nájde. Nie je v tom už sama, podávaš jej pomocnú ruku. Tie, ktoré tvoju knihu ešte nevlastnia, sa majú na čo tešiť. A tie, ktoré ju už majú prečítanú, sú zvedavé, s kým ich zoznámiš a kam ich zavedieš nabudúce…

Som za toto „babské súznenie“ veľmi vďačná. Nie je to samozrejmé a s čitateľskou priazňou sa nedá kalkulovať, preto vždy s malou dušičkou čakám, či nová kniha zarezonuje. A úprimnosť, s tou sa u mňa sudičky vyhrali, myslím že som jej dostala na niekoľko životov.

Text: Táňa Štujberová,  Foto: Stanislava Hricová, Mejkap: Lenka Kučeráková, Vlasy: Judit Puhová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.