Aký bude rok 2016? Komentár analytikov VÚB

Svetová ekonomika porastie v roku 2016 pomaly, hoci výhľad pre eurozónu, ktorá ťaží z oživujúceho sa domáceho dopytu, je relatívne dobrý, podobný aktuálnemu roku 2015.

Čína kľúčovým faktorom vývoja globálnej ekonomiky

Kľúčovým rizikom pre globálnu ekonomiku je vývoj v rozvíjajúcich sa ekonomikách, zvlášť v Číne. Tá sa podieľa viac ako polovicou na celkovom dlhu rozvíjajúcich sa krajín a zároveň vytvára tretinu celkového rastu svetovej ekonomiky. Prípadné spľasnutie tamojšej úverovej bubliny by preto malo veľký globálny dopad.

Migrácia aktuálna aj v roku 2016. Dokáže ju Európa využiť vo svoj prospech?

V Európe ostane migrácia veľkou témou aj v budúcom roku. Podľa Európskej komisie príde do EÚ aj v roku 2016 zhruba rovnaký počet migrantov ako v roku 2015. A podľa našich kolegov v Intesa Sanpaolo research je dokonca pravdepodobné, že podobné čisté prílevy migrantov budú do Európy prúdiť počas najbližších 10 rokov. Z krátkodobého hľadiska je imigrácia záťažou na verejné financie, no z dlhodobého hľadiska môže byť plusom vďaka pozitívnemu dopadu na dynamiku pracovného trhu. Bez imigrácie by totiž pracovná sila EÚ klesla najbližších 10 rokov o takmer 20 miliónov ľudí, z toho v Nemecku o viac ako 5 mil. a v Taliansku o 2,5 mil. ľudí.

Demografia: Slovensko – krajina starých ľudí

So starnutím obyvateľstva a úbytkom pracovnej sily bude mať problém aj Slovensko. Iste, aktuálne cítime ako problém skôr nedostatok pracovných miest a vysokú mieru nezamestnanosti. Zamestnanosť však v tomto roku konečne dosiahla predkrízové maximum a miera nezamestnanosti pomerne prudko klesá už dva roky. Aktuálne sa dokonca dostala na priemer eurozóny, s perspektívou ďalšieho poklesu v budúcom roku. To, že nás demografia a starnutie obyvateľstva zatiaľ až tak netrápi, je dané ešte stále pomerne priaznivou vekovou skladbou populácie, ktorá ťaží z generácie „husákových“ detí. Podľa odhadov Eurostatu sa však o dve generácie stane zo Slovenska krajina starých ľudí, v ktorej podiel populácie nad 65 rokov
k populácii v pracovnom veku bude najvyšším v celej EÚ.

Výrazné demografické zmeny však na Slovensku nastanú už v horizonte najbližších 5 až 10 rokov. Vskutku, podľa našich odhadov sa počet ľudí v poproduktívnom veku (65 – 80 rokov) v najbližších piatich rokoch zvýši o takmer 100-tisíc (15 %) a v najbližšej dekáde o viac ako 150-tisíc (25%). Zároveň klesne počet mladších produktívnych ľudí (od 25 do 39 rokov) v najbližších piatich rokoch o takmer 115-tisíc ľudí a v najbližšej dekáde dokonca o 270-tisíc ľudí. Navyše ich nebude mať kto nahradiť, pretože mladých ľudí výrazne ubúda. Počas najbližšej dekády počet mladých ľudí od 19 do 25 rokov na Slovensku klesne takmer o štvrtinu, 118-tisíc, z toho 90-tisíc už za najbližších 5 rokov. Takéto výrazné demografické zmeny budú mať dopad nielen na domáci pracovný trh, dôchodkové a sociálne zabezpečenie, ale aj na potenciálny rast a štruktúru ekonomiky ako takej.

Slovenská ekonomika porastie aj v roku 2016

V každom prípade, v najbližšom roku by si slovenská ekonomika mala udržať pomerne silné tempo rastu, hoci o niečo pomalšie ako v roku 2015, kedy ťaží z výrazného, no dočasného nárastu verejných investícií, ktoré sú financované doznievajúcim programovacím obdobím pre EU fondy. V roku 2016 očakávame rast ekonomiky na úrovni 3,0 %, ktorý by mal byť pomerne rovnomerne ťahaný domácim ako aj zahraničným dopytom. Pracovný trh by si mal pripísať ďalšie zlepšenie a o niečo by mal zrýchliť aj nominálny rast miezd. Čo sa inflácie týka, tá je – pre nás prekvapujúco – už druhý rok v mínuse, no v budúcom roku očakávame obrat späť do plusu s tým ako doznejú špeciálne faktory, ktoré ju držali v mínuse ešte tento rok.

No a čo sa týka úrokového prostredia, to začína byť na Slovensku extrémne nielen z historického hľadiska, ale aj z komparatívneho. Aktuálne sú slovenské dlhopisy úročené najnižšie v eurozóne, s výnimkou Nemecka. A od toho nás delí už len nejakých 10 bodov (pri 10-ročných výnosoch). Pred rokom to bolo 60 bodov.

Za vývojom úrokov stojí najmä politika ECB

Podľa nášho názoru za týmto vývojom úrokového prostredia stojí predovšetkým nekonvenčná menová politika ECB, ktorá nielenže zrazila oficiálne úrokové sadzby k nule, ale navyše od marca tohto roku nakupuje dlhopisy všetkých krajín eurozóny v snahe rozhýbať jej ekonomiku a infláciu. Politika ECB je však šitá uniformne, predovšetkým na pomery väčších členských krajín a nie s ohliadnutím na špecifiká tých menších. A tak v podmienkach malého slovenského dlhopisového trhu sa kroky ECB de facto javia ako kroky slona v porceláne. Vhodných dlhopisov na kúpu ECB je málo, ich cena preto stúpa a úmerne s ňou klesajú ich výnosy.

Napriek deformáciám na trhoch, ktoré tieto nákupy prinášajú, nepredpokladáme odklon ECB od terajšej politiky, práve naopak, čakáme skôr ďalšie uvoľňovanie a navýšenie objemu nákupov dlhopisov. To by znamenalo ešte väčší tlak na ceny slovenských dlhopisov a teda ďalší pokles ich výnosov s následným dopadom na úrokové sadzby pre klientov. Faktom však je, že už terajšie ceny dlhopisov, nielen slovenských ale aj tých nemeckých, sú nadhodnotené z pohľadu ekonomických fundamentov a v strednodobom horizonte sa očakáva skôr ich pokles a teda nárast výnosov, hoci mierny. Z tohto pohľadu by vývoj domáceho úrokového prostredia mal byť skôr stabilizovaný ako smerujúci k ďalším výrazným poklesom výnosov a konečných sadzieb pre klientov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.