Kedy hovoríme o pľúcnej artériovej hypertenzii?

Pľúcna artériová hypertenzia je následkom postihnutia drobných pľúcnych tepien. Z nie úplne objasnených príčin sa zužujú, menia sa ich vlastnosti a vytvárajú sa v nich drobné krvné zrazeniny. Aby pravá komora srdca dokázala prečerpať cez pľúca dostatočné množstvo krvi, musí vytvoriť vysoký tlak, a tak vynaložiť obrovskú námahu. Následkom dlhodobého preťaženia srdca býva v konečnom štádiu jeho zlyhanie. Ochorenie sa prejavuje dýchavičnosťou aj po ľahkej fyzickej námahe, modraním pier, odpadávaním, opuchmi nôh a hromadením vody v tele. O vysokom tlaku v pľúcnej cirkulácii hovoríme, ak je tlak vyšší ako 25 mmHg v pokoji alebo 30 mmHg pri záťaži.  Stanovenie presnej diagnózy si však vyžaduje katetrizáciu, čiže zavedenie tenkej hadičky – katétra – cez žilu až do pľúcneho riečiska. Bez tohto vyšetrenia nie je jednoznačné stanovenie diagnózy pľúcnej artériovej hypertenzie možné. Okrem toho je potrebných ešte niekoľko doplňujúcich vyšetrení, ktoré umožnia diagnózu spresniť a prijať rozhodnutie o správnej liečbe.
Pľúcna hypertenzia je relatívne mladé ochorenie. Nie však preto, že by sa v populácii nevyskytovala aj predtým, ale preto, že zmerať tlak v krvnom riečisku dokážeme až od roku 1951, kedy sa zaviedla v diagnostike  pravostranná katetrizácia. Prvé zmienky o ochorení sa však v odbornej literatúre objavili už v roku 1891, kedy nemecký internista Ernst von Romberg nazval tento stav ako pľúcna vaskulárna skleróza.
Aké sú druhy pľúcnej hypertenzie?
Poznáme 5 hlavných typov pľúcnej hypertenzie (PH): Niektoré z nich sa vyskytujú často a vznikajú následkom iných ochorení. Najzásadnejším opatrením v liečbe je riešenie ochorení, ktoré ju vyvolávajú (napríklad postihnutie srdcovej chlopne alebo bronchiálnu astmu), nie pľúcnu hypertenziu samotnú.
1. pľúcna artériová hypertenzia (PAH) 2. pľúcna hypertenzia v dôsledku postihnutia ľavostranných oddielov 3. pľúcna hypertenzia pri ochorení pľúc alebo nízkom obsahu kyslíka v pľúcach 4. chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia 5. PH s nejasným pôvodom
Ktoré faktory môžu byť rizikové pri vzniku PH?
Príčiny pľúcnej hypertenzie nie sú vo všetkých prípadoch známe. Medzi pôvodcov ochorenia, ktoré odborníci vedia identifikovať, môžu patriť napríklad:
• Užívanie liekov na zamedzenie chuti do jedla, tzv. liekov na chudnutie. Patogénne účinky sa môžu objaviť aj po niekoľkých rokoch.
• Pečeňové, reumatické či pľúcne ochorenia – pľúcna hypertenzia môže byť tiež dôsledkom iných ochorení ako sú chronické ochorenia pečene a cirhóza pečene, reumatické ochorenia ako je sklerodermia alebo
systémový lupus erythematosus (lupus) a pľúcne choroby, vrátane nádorov, rozdutia pľúc, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a pľúcnej fibrózy.
• Srdcové ochorenia, vrátane ischemickej choroby srdca, ochorení aortálnej alebo mitrálnej chlopne, ľavostranného zlyhania srdca a vrodené chyby srdca, môžu tiež spôsobiť pľúcnu hypertenziu.
• Tromboembolická choroba – rozsiahle krvné zrazeniny vo veľkých pľúcnych  tepnách môžu prispieť k rozvoju pľúcnej hypertenzie.
• Spúšťačom ochorenia môže byť aj nedostatok kyslíka. Rizikové je bývanie vo výškach, nadváha a obezita ako aj neliečené spánkové apnoe.
• Potvrdené sú aj genetické predispozície. V prípade, ak sa vo vašej rodine vyskytlo genetické zaťaženie pľúcnou artériovou hypertenziou a máte ťažkosti, je vhodné ísť na preventívne vyšetrenie.
Aké majú pacienti možnosti liečby?
Pri pľúcnej hypertenzii sú veľmi dôležité režimové opatrenia ako je obmedzenie fyzickej námahy či pohybu vo vysokých nadmorských výškach. Gravidita sa spája s vysokým rizikom pre matku aj dieťa a neodporúča sa. Pacienti majú k dispozícii väčšinu liekov, ktoré sa používajú na liečbu pľúcnej artériovej hypertenzie. Vzhľadom na ojedinelý výskyt a nutnosť zložitej diagnostiky sa vyšetrovanie a liečba musia sústreďovať do špeciálnych a skúsených centier. „Keďže je liečba najmä finančne náročná, stretávame sa s rôznymi administratívnymi a inými prekážkami, ktoré nám do istej miery spútavajú ruky a prispievajú k jej oneskoreniu. Súhlasím, že liečba by mala ostať v rukách lekárov špecializovaných centier, no vzhľadom na dostatočné skúsenosti by lekári týchto centier mali mať viac kompetencií z hľadiska rozhodovania o najvhodnejších liečebných postupoch“, vysvetľuje MUDr. Luknár.
V poslednom období sa v snahe ovplyvniť viaceré prejavy ochorenia a zvýšiť účinnosť používa vo svete kombinovaná liečba, kedy kombinujeme dva druhy účinných látok. „Avšak nie všetky lieky, ktoré na liečbu pľúcnej artériovej hypertenzie odporúča Európska kardiologická a Európska respirologická spoločnosť,  sú v Slovenskej republike registrované a rutinne dostupné, “ dodáva MUDr. Milan Luknár.
Starostlivosť o pacientov s PH je náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov. Pacienti sa liečia v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. O deti sa starajú lekári v Detskom kardiocentre Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Jedinou alternatívou pre niektorých pacientov je obojstranná transplantácia pľúc, ktorú naši pacienti podstupujú vo Viedni.
Pomoc pacientom
Slovenským pacientom s pľúcnou hypertenziou a ich rodinným príslušníkom pomáha Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou (ZPPH), ktoré vzniklo 5. marca 2010. Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, o.z. je jedinou organizáciou na Slovensku tohto typu, je členom európskeho združenia PHA Europe (European Pulmonary Hypertension Association), ktoré zastrešuje európske pacientske združenia s PH a partnerom Eurordis, čo je európska spoločnosť so sídlom v Bruseli, ktorá zastrešuje pacientske združenia so zriedkavými chorobami. Viac informácií o združení nájdete na ich stránke http://phaslovakia.org/.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.