Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Najznámejšie národné jedlo – bryndzové halušky sa varia snáď v každej slovenskej rodine a dávame ich ochutnávať každej zahraničnej návšteve. Okrem výnimočnej chuti má blahodarný vplyv pre ľudský organizmus ak sa vyrába poctivo a s láskou. V Liptovskej mliekarni dodržiavajú tradičný čistý postup a na výrobu používajú len horské mlieko zo Slovenska, čo spotrebitelia oceňujú a majú radi. Aj preto je bryndza Liptov dlhodobo najpredávanejšou značkovou bryndzou na našom trhu (40%[i]). História a obľúbenosť bryndze však siaha omnoho ďalej ako je existencia známej mliekarne na Liptove.

Po stáročia súčasťou jedálničku

Na územie dnešného Slovenska sa bryndza dostala už v 15. storočí vďaka Valachom a rýchlo sa tu aj udomácnila. Do 18. storočia ju vyrábali na menších salašoch, no okrem množstva spracovaného ovčieho mlieka, sa samotný proces nijako nezmenil ani s príchodom prvých manufaktúr. Hotovú bryndzu z Liptovských salašov uložili do jedľových sudov a plťami dopravili do dedín a mestečiek. Pre desiatky kilogramov lahodného syra sa vtedy púť ešte len začínala. Po preložení do vozov vystlaných slamou a čistým plátnom, sa presúvala bryndza na syrové trhy do stovky kilometrov vzdialenej Viedne. Predávala sa priamo z voza. Pre Viedenčanov išlo o pomerne vzácny tovar, pretože ju mohli zohnať len v úzko ohraničenom časovom úseku a navyše aj vo veľmi obmedzenom množstve, takže niet divu, že bačovia spokojne odchádzali z trhu skôr než ostatní.  Postupne, so zmenou politického usporiadania, sa menilo aj prostredie na Liptove. Zlom znamenala II. svetová vojna, pretože po jej konci bryndziarne znárodnili a bryndza na čas vymizla z ponuky.  Návrat prišiel až v 70. rokoch a bryndza sa opäť stala neoddeliteľnou súčasťou jedálnička Slovákov, Čechov či Rakúšanov. Vyrábajú ju síce aj v Turecku, Bulharsku alebo na Ukrajine, ale Európska únia napokon uznala slovenskú za originál svojho druhu.

Horské mlieko od spokojných oviec a kráv

Liptovská  bryndza z ovčieho a kravského hrudkového syra spĺňa všetky kritériá označenia „Slovenská bryndza“, ktoré je zapísané v registri tradičných chránených produktov EÚ. Okrem iného to znamená, že Liptov bryndza  obsahujem minimálne 50% ovčej zložky.

Liptov sa hrdí aj unikátnou zložkou vo svojich výrobkoch. Mlieko, ktoré využíva na výrobu bryndze, slovenských parených špecialít, tvrdých syrov a masla je označené ako horské (podľa nariadenia Európskej únie). Kravy a ovce zo 73 slovenských fariem a salašov, ktoré  dodávajú mlieko výhradne pre Liptov, sa  pasú v horskom prostredí. Sú chované s dodržaním „welfare“ podmienok, majú dostatok pohybu na čerstvom vzduchu a spásajú horkú trávu a bylinky na Liptove, Orave, Spiši a v prípade ovčieho mlieka aj na Gemeri. Napokon chuť, farba a vôňa Liptov bryndze je  výnimočná najmä vďaka dobrým podmienkam pre  zvieratá a vďaka  bohatej rastlinnej diverzite horských pastvín v regióne Liptov.

[i] Zdroj: AC Nielsen, bryndza SK objemy, total 2017


Leave a Reply


*