Tak stalo sa! Prezident vyhlásil referendum na 7. februára 2015. Rozhodnutie Ústavného súdu niektorých ľudí nezbavilo ich osobných pochybností o ústavnosti referenda. Ani prezidenta, už vôbec nie LGBTI aktivistov. Úplne nie sú spokojní ani zástancovia rodiny. Aké je teda to rozhodnutie, ak by sme sa naň pozreli s troškou zmierlivého odstupu.
Padol mýtus.
Tak stalo sa! Prezident vyhlásil referendum na 7. februára 2015. Rozhodnutie Ústavného súdu niektorých ľudí nezbavilo ich osobných pochybností o ústavnosti referenda. Ani prezidenta, už vôbec nie LGBTI aktivistov. Úplne nie sú spokojní ani zástancovia rodiny. Aké je teda to rozhodnutie, ak by sme sa naň pozreli s troškou zmierlivého odstupu.
Nádej, ktorú mali LGBTI aktivisti na zavedenie nových práv mimoparlamentnou cestou vyprchávala postupne, najskôr prišla prvá rana, keď ústavný súd povedal, že tri otázky sú v súlade s Ústavou. Teraz po rozhodnutí prišla druhá rana – samotné rozhodnutie. Súd odôvodnil zamietnutie referendovej otázky ohľadom zachovania výnimočnosti práv, ktoré doposiaľ patria výlučne iba manželstvu úplne inak, ako si to možno predstavovali.
Keď pán prezident už druhý raz vyzval všetkých na slušnú diskusiu, trochu som sa pousmial , ale nestrácam nádej. Okrem diagnostikovanej celulitídy sme sa od novinárov dočkali aj horších pomenovaní napr. fundamentalisti, agenti Konferencie biskupov, chromíkovská Pomocná stráž KBS, talibanci, aliancia proti ľudským právam a združenie za obrátenie toku dejín. Prečo? Pre jednoduché otázky, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti, ide o status quo, ktorý prežil komunistov, prežil nový zákon o rodine a ak neprežije rodina a manželstvo, tak to bude prestárle záverečné dejstvo našich európskych dejín.
Rodina je kĺbom, ktorý nás vedie od minulosti do budúcnosti. Možno nie dokonalý, ako nie sme dokonalý nikto, ale jediný fungujúci. Dieťa sa narodí iba medzi nimi, medzi mužom a ženou. Je to pre Vás zázrak? Mám to šťastie byť otcom. Každé dieťa je iné, jedno perlou, druhé diamantom. Všetky sme chceli. Roztrhalo nám srdce, keď sme stratili môjho milovaného syna Natanaela a moju dcérku Anežku. Neviem, prečo sa to stalo, možno srdce musí byť rozryté, aby vedelo viac milovať a pocítilo, že všetko je dar. Možno pre pochopenie bolesti tých druhých.
Dieťa potrebuje rodičov, potrebuje otca a mamu. Láska otca je iná ako láska mamy. Dieťa potrebuje obe. Aká matka, taká Katka sa zvyklo hovorievať. Nikto nespochybňuje, že deti zo sociálne odkázaného prostredia nemajú dobrú štartovaciu čiaru do života. Dieťa sa učí tým, čo vidí. Obráťme trochu náš sebecký pohľad od požiadaviek dospelých. Vráťme sa späť! Dieťa v manželstve núti k obetavosti a zabúdaniu na seba. Každý kto chce dieťa pre uspokojenie svojich emocionálnych potrieb, má dve možnosti : veľké sklamanie, alebo veľkú zmenu svojho srdca. Nie je tu právo na adopciu, práve naopak dieťa má právo na otca a mamu. Ústavný súd povedal, že táto otázka je v súlade s našou Ústavou ale aj s medzinárodnými zmluvami. Koho by ste vy vyškrtli dieťaťu zo života? Otca alebo mamu? Správna odpoveď je: choďte na referendum a povedzte nikoho. Najmä vtedy nie, keď máme poradovníky na deti a na dieťa manželia čakajú mnohokrát aj rok. Pokračovať v čítaní „Deti potrebujú lásku otca a mamy, nie experimenty. Povedzte to v referende 3 x ÁNO“